pondelok 11. januára 2010

Internáty na Slovensku nestoja za nič

Táto krátka analýza sa určite nebude zaoberať vybavením internátov ako takých, to by bol veľmi dlhý príbeh. Okrem toho ste ho už určite počuli. Botanická záhrada v podobe plesní, alebo fauna rôznorodých živočíchov od ploštíc, vší až po potkany. Toto je denno-denná realita slovenských internátov. Keď však raz dôjde k tomu, že hlavným cieľom ministerstiev nebude napĺňať si vlastné vrecká, ale skutočne prispieť k rozvoju mládeže, bolo by dobré, aby tie nové internáty skutočne formovali mladých ľudí a neodrádzali ich od učenia.

Tým prvým a azda najzávažnejším problémom je určite počet ľudí bývajúcich na jednej izbe. Pravidelne od troch až do piatich, ak sa nemýlim. Tento fakt je skutočne závažným problémom a určite by bolo oveľa lepšie zobrať si príklad povedzme od Britov, ktorých internátne izby obýva jedine jeden človek, na jednej izbe. Veľmi dôležitou vecou v rámci strednej alebo vysokej školy je samozrejme zbieranie a „nasávanie“ informácií ako aj samotné učenie sa.

Prvým problémom, ktorý sa spája s viacerými spolubývajúcimi je konštantný hluk, schválne vtedy, keď vy potrebujete spať alebo sa učiť (spolubývajúci to vôbec nemusia robiť zámerne). Samozrejme, dá sa to vyriešiť dohodou a toleranciou. Problémom však určite môže byť aj otvorenie dverí, jedenie alebo čokoľvek iné. V prípade, že sa študent sústredí na odborný text a nie beletriu, každá štipka pozornosti a sústredenia je mu vzácna. Úplne jednoducho sa môže stať, že sprcha, mliasknutie alebo búchanie dvermi vás môže vyviesť z miery a tým pádom na vás každý pokus o učenie sa pôsobí demotivujúco.

Ďalším problémom pri vysokom počte študentov na jednej internátnej izbe je ten, že mnohokrát nemôžte uplatňovať svoje vlastné metódy učenia sa. Keď sa človek učí niečo naspamäť, čo sa určite stáva, najlepším a najrýchlejším spôsobom ako sa niečo naučiť je ten, že si budete čítať respektíve opakovať naučené nahlas. To však nemôžte, pretože by ste vyrušovali ostatných spolubývajúcich. A tak znova klesá efektivita učenia sa.

Posledným a azda najvplyvnejším faktorom je, že sa veľmi ľahko necháte zviesť vlastnými spolubývajúcimi na diskusiu o čomkoľvek, len aby ste sa vyhli učeniu. Na tento problém sa môžeme stretnúť s dvoma názormi. Tým prvým je, že veď sa aspoň daný študent časom naučí urobiť správne rozhodnutia a uvedomí si sám, ako dôležité je nemrhať časom. Druhým pohľadom na tento problém môže byť o čosi skeptickejší a síce, že je jednoducho zlé, keď žiak musí až padnúť „na hubu“ v podobe zlej známky z testu, aby si uvedomil, v čom robí chybu. Je veľmi náročné si odoprieť niečo príjemné, počas čoho nám dokonca aj rýchlejšie čas ubehne. Radšej pokecám so svojim kamarátom, hoc aj na vedľajšej izbe o tom, ako som bol v posilke alebo ktorá baba bola dnes dobre oblečená, akoby som mal rátať matematiku. V tejto časti problému by určite mali veľkú rolu hrať učitelia a vychovávatelia (v prípade stredoškolských internátov), ktorí sú bohužiaľ často len dôchodcovia, ktorým sa nechcelo alebo nemali chuť dokončiť štúdium pedagogiky. Rodičia na nás samozrejme páky nemajú, keďže sú vzdialení rádovo desiatky až stovky kilometrov.

Suma sumárum, učitelia si úlohu motivácie študenta neplnia, pretože to možno nevedia, alebo nechcú, pretože nie sú motivovaní. Vychovávatelia nás nemotivujú, pretože pre nich je to akurát tak dobrá „zašiváreň“. Rodičia nás takisto nemotivujú, pretože sú hrozne ďaleko a ich dosah na nás je hrozne malý. Z toho vyplýva veľmi, ale skutočne veľmi náročná úloha aj pre tých najtalentovanejších študentov: motivovať sa sám k učeniu a uvedomiť si, aké je to nesmierne dôležité, mať vedomosti.

V tomto krátkom článku som sa schválne venoval iba učeniu ako takému, nespomenul som náhľady na život, riešenie rôznych spoločenských otázok a vytvorenie si vízie vlastnej budúcnosti, na čo študent znova ostáva sám. Všetky tieto závažné debaty musí mladý človek riešiť bez toho, aby mu ktokoľvek pomohol. Okrem samozrejme svojich spolužiakov. To určite nemusí byť zlá vec, akurát, že tam chýba niekto, kto by našich študentov aspoň trochu postrkol tým správnym smerom.

Dosť už však úvah a hodnotení, čaká ma test z matematiky a je najvyšší čas urobiť to správne ekonomické rozhodnutie a vybrať si, ako využijem svoj voľný čas :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára