O bilingválnych gymnáziách ste už určite počuli. Určite si častokrát poviete, že je naozaj dobré ak žiaci študujú v inom, ako materinskom jazyku. Ministerstvu sa však táto výhoda nepáči.
Začnem charakteristikou takéhoto gymnázia. Bilingválne gymnáziá majú vo všeobecnosti dve obrovské devízy. Tou prvou je to, že po ukončení maturity sú žiaci schopní rozprávať plynule, okrem svojho materinského jazyka aj vo svojom prvom cudzom jazyku. Tým pádom, že sa vyučuje v cudzom jazyku majú žiaci aj širšie znalosti o kultúre daného štátu a tak sa aj vyučovací proces blíži skôr k tomu západnému štýlu výučby, čo je druhou devízou. Medzi tieto znaky patrí: menej učenia naspamäť, silnejšia podpora individuality, dôraz na vyjadrenie vlastného názoru a budovanie kritického myslenia.
Prečo teda práve taký názov článku? Po založení školy pred dvadsiatimi rokmi, nás (Bilingválne gymnázium Milana Hodžu v Sučanoch) ministerstvo označilo za ,,experiment“. Celkom logický ťah, veď popis školy bol pomerne nezvyčajný. Študovať v angličtine sa vtedy nedalo takmer nikde. Dodnes sa naše maturitné výsledky pohybujú medzi top päť až top desať najlepších škôl na Slovensku a úspešnosť prijatia na vysoké školy je pravidelne nad 95 percent (tých 5 percent reprezentujú väčšinou žiaci, ktorí sa rozhodli pre tzv. gap year). Úspešnosť prijatia na našu školu je v pomere 1:4. Napriek tomu však voči tejto a ostatným bilingválnym školám smerujú negatívne signály z ministerstva, ako napríklad: obmedzenie voliteľnosti predmetov, menšia sloboda pri stanovení učebných osnov a podobne.
Toto bolo len zopár základných rozdielov medzi klasickými gymnáziami a tými s bilingválnym vyučovaním. Motiváciou k napísaniu tohto blogu bola správa od riaditeľa, že ministerstvo má záujem na tom, aby podstúpilo kroky uvedené kúsok vyššie.
Rád by som upozornil na zopár závažných faktov, avšak z opačnej strany stola. Napriek tomu, že sa dejú zásadné rozhodnutia v rámci organizácie vyučovania, ani jeden vládny predstaviteľ sa na bilingválne gymnázia pozrieť nebol. Ani náhodou. Rozhoduje sa znova o nás, bez nás. Vraj je negatívne to, že žiaci bilingválnych gymnázií utekajú na vysoké školy do zahraničia. Tak viete čo, milí kolegovia, keďže nám utekajú žiaci preč tak namiesto toho, aby sme zatraktívnili štúdium doma, poďme im znemožniť cestovanie do zahraničia. Poďme tých lepších trošku pozastrkávať aby až tak nevynikali a potom možno ostanú na domácej pôde.
Je skutočne hrozivé to, kam sa uberá slovenské školstvo. Nediverzifikujme, radšej všetko unifikujme. Neriaďme sa modernými trendmi v rámci vyučovania, radšej vykrikujme staré známe: ,,Sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila!“. Raz im možno dáme aj uniformy a znova to budú súdruhovia, kto ich bude učiť. Ja veruže uniformu nosiť nechcem a nemám ani najmenší dôvod (a so mnou minimálne moji ďalší osemdesiati spolužiaci) pokračovať v štúdiách na Slovensku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára