(sme blog) Vážený pán premiér, predsa len vám tá červená pristane

Na otázku, či je možné farbu kravát vrcholných predstaviteľov SMERu spájať s inklináciou k určitej ideológií premiér odpovedal, že na takéto sprostosti odpovedať nebude a otázku odignoroval. Koľká to etika, morálnosť a slušnosť zo strany najvplyvnejšieho štátneho predstaviteľa. Otec mi vravel, že Mečiar bol neúnosne arogantný a hrubý, hádam by sa to už nezopakovalo. Chvíľku som tak premýšľal, skutočne len chvíľku, a prišiel som na to, že tá otázka reportérky z TA3 bola celkom trefná. Prečo?

Úvodný film k 10-temu výročiu založenia SMERu by sme s určitými obmenami mohli prirovnať k Orwellovi. V prípade, že by sme do filmu zakomponovali zopár opozičných lídrov, hovorili by sme o dvoch minútach nenávisti. Film bol zameraný na oslavu veľkého brata, Roberta Fica. Pomáha ľuďom a chráni Slovensko, tento náš dobromil.

Po premietnutí filmu, dievčatá zaspievali hymnu. Musíme si ju predsa pripomenúť, veď o chvíľu ju budeme spievať pred každou vyučovacou hodinou a budeme predstierať, že sme hrdí Slováci.

Vládne klamstvá a kroky v súlade s centrálne plánovanou ekonomikou a socialistickou ideológiou sú všade naokolo a ženú slovenský vlak naspäť na východ. Aspoň že s pasažiermi ten vagón príliš nenadskakuje. Rýchlik naspäť odchádza z Bratislavy, nástupište jeden, po novej, profitujúcej a maximálne spoľahlivej širokorozchodnej koľajnici.

Premiér pokračoval v defilé svojich úžasných riešení rozprávaním o tom, ako sa vláda vyrovnala s hospodárskou krízou tak, aby boli dopady na národ slovenský čo najmenšie. Veď už len šrotovné bolo fantastickým krokom. Deväť, deväť percent predaných áut po získaní šrotovného bolo vyrobených na Slovensku. Veď to je fantastický výsledok. Len tak ďalej. Ešte desať takýchto projektov a už budeme na deväťdesiatke, alebo nie?

Poznámka na okraj: nečítajte tento blog, pretože ste pravdepodobne narušení. Aj ja som, lebo tu píšem. Minimálne podľa súdruhovho kolegu Jána Slotu.

A po poznámke na okraj pokračujeme ďalej. Nový zákon o zrušení možnosti zisku súkromných zdravotných poisťovní a následne zákon o možnosti kúpy strategických podnikov. Kedysi sa to nazývalo kolektivizáciou, ako sa tento jav bude nazývať dnes?

Na záver čerešnička na torte. Prehliadka štátnych predstaviteľov politickej strany SMER s červenými kravatami na krkoch ukončil pán premiér prísľubom nekompromisne, ako doteraz, podnikať kroky proti šíreniu korupcie, klientelizmu a lobistom.

Pán premiér, my možno sme narušení, ale čítať a vnímať politické a ekonomické dianie nám ešte celkom ide. Klamete nás tak, ako to robil Mečiar, bezbožne, bohapusto a s úsmevom na tvári.